27. 4. 2013

Rotschildovci si zabezpečili opatrovníctvo nad Vládou RF




  

Každý pracuje pre seba úmerne svojmu chápaniu, a úmerne svojmu nechápaniu -
pre toho, kto chápe viac, ako on



Koncepcia sociálnej bezpečnosti

Zlému tanečníkovi vždy niečo prekáža...

Z folklóru


Taký záver sa nám ponúka po oboznámení s „novinkou“, ktorá bola umiestnená na stránke Ministerstva ekonomického rozvoja (ďalej MER) Ruska 29.januára 2013 a ktorá oznamuje, že MER pozýva k spolupráci „investičnú“ banku Goldman Sachs „pre vylepšenie investičného imidžu Ruska“. Takto sa nadnárodná banka Goldman Sachs stala „image-makerom“ Ruska.

Podľa slovníka cudzích slov N.G. Komleva slovo „image maker“ označuje nasledovné:
[angl. imagemaker < image – obraz + make - robiť] – špecialista-psychológ, ktorý rozpracováva stratégiu a techniku efektívneho formovania obrazu (image) umelca, verejného či štátneho činiteľa za účelom zlepšenia jeho reputácie, vplyvu a popularity.


Na stránke MER Ruska, v sekcii „Základné dokumenty ministerstva“ je v poslednom odstavci uvedené nasledovné:

Ministerstvo ekonomického rozvoja Ruskej Federácie realizuje svoju činnosť bezprostredne a v súčinnosti s inými federálnymi orgánmi výkonnej moci, výkonnými orgánmi subjektov Ruskej Federácie, orgánmi miestnej samosprávy, spoločenskými združeniami a inými organizáciami.

Tento odstavec hovorí o tom, že MER nesie zodpovednosť za výsledky svojej činnosti tak osobne, ako aj kolektívne s inými ministerstvami a inštitúciami RF, v prvom rade s Ministerstvom financií. Obe tieto ministerstvá, ako orgány výkonnej moci nesú priamu zodpovednosť za ekonomickú situáciu v krajine, a následne aj za jej finančne-ekonomickú reputáciu (povesť) a „image“ vo svete. Inými slovami, Minfin a MER RF musia svojou reálnou činnosťou vytvárať a podporovať také podmienky v ekonomike Ruska, ktoré budú atraktívne tak pre vnútorného ruského investora, ako aj pre zahraničného, avšak nie na úkor záujmom RF.

Avšak v skutočnosti, opierajúc sa na horeuvedenú dohodu vlády s „Goldman Sachs“, vidíme úplne iný obraz. Menovite, namiesto prijatia konkrétnych opatrení v sfére ekonomiky, ktoré musia sledovať cieľ zvýšenia úrovne života obyčajných pracujúcich, financovanie infraštruktúry krajiny (doprava, komunálne hospodárstvo a pod.), financovanie dlhodobých ekonomických projektov, sa vláda rozhodla venovať budovaniu „potemkinovských dedín“ pre investorov. To znamená, že ekonomický blok v rámci vlády Ruska sa za dohodou o vytvorení pozitívneho imidžu krajiny snaží kamuflovať svoju profesionálnu nekompetentnosť a absenciu priorít a cieľov v riadení (spravovaní, administrácii).

Takýmto spôsobom, v súlade so schémou ovládania (manipulácie) lídera(om), opísanej v KOB a prácach K.P. Petrova, MER je lídrom, ktorým bude manipulovať „autorita“, banka, prináležiaca k skupine Rotschildovcov v USA „Goldman Sachs“. Rotschild, podľa tejto schémy, bude „opatrovník“ „autority“.
Nižšie uvádzame materiál z internetu, v ktorom je popísaná faktológia danej problematiky, odhalené niektoré zamlčovania a ponúknuté závery. Článok uverejňujeme s niektorými skráteniami.
Informačno-analytická služba KPE


Finančný špekulant so škandalóznou históriou má „vylepšiť image Ruska“

[Koncom januára] sa odohrala ďalšia nemálovravná udalosť, ktorá ešte raz s kryštáľovou jasnosťou demonštrovala tak úroveň kompetencie domácich úradníkov, riadiacich finančno-ekonomický blok vlády, tak aj reálnu hodnotu vládnych úvah o nevyhnutnosti modernizácie a inovácií.

Hneď po rozhodnutí vlády delegovať spravovanie výnosov z ropno-plynového „koláča“ (Rezervný fond, Fond národného blahobytu), štátneho dlhu a dôchodkových úspor občanov RF do rúk súkromnej akciovej spoločnosti, nasledovala nemenej šokujúca udalosť – vláda sa rozhodla namiesto reálnej modernizácie a odvetvovej diverzifikácie ekonomiky vzdať sa prerogatívy formovania imidžu Ruska v prospech jednej z najväčších investičných bánk súčasnosti.

Reč je o tom, že ruská vláda rukami MER podpísala dohodu s americkou investičnou bankou Goldman Sachs (patriacou k „rotschildovskej“ skupine v USA, HSBC dominuje v Ázii, Santander v Latinskej Amerike a Španielsku, jej európska časť je alokovaná v rámci skupiny Inter-Alfa, vytvorenej r. 1971, keď Richard Nixon zrušil zlatý štandard. Skupina predstavuje bankové konzorcium 11 vedúcich európskych bánk, kontrolovaných Rotschildovcami, vrátane Royal Bank of Scotland Group (RBS), nemecký Commerzbank, holandský ING Bank, francúzsku Société Générale, írsku AIB Group, taliansku IntesaSanpaolo, portugalskú Banco Espírito Santo, National Bank of Greece, belgický KBC Bank a Nordea – Dánsko-Fínsko-Švédsko – pozn.red.) Podľa tejto dohody jedna z navplyvnejších inštitúcií Wall Streetu, ktorá je zhodou okolností taktiež jedným z najväčších akcionárov FRS USA a prime dealerom americkej „dolárovej tlačiarne“, sa zaväzuje napomôcť Rusku vo vylepšení jeho nanajvýš negatívneho imidžu v očiach svetovej verejnosti – politických elít, globálneho biznisu, medzinárodných úžerníkov.

Ako je uvedené v liste MER Úradu Vlády RF, ktorý citujú spravodajské médiá, memorandum o vzájomnom porozumení vo vzťahu k realizácii projektov vylepšenia investičného imidžu Ruska na medzinárodnej úrovni bolo podpísané v januári tohto roku ministrom ekonomického rozvoja Andrejom Belousovom, riaditeľom RFPI (Ruský fond priamych investícií) Kirillom Dmitrijevom, hlavou Goldman Sachs International Michaelom Sherwoodom a hlavou Goldman Sachs v Rusku a SNŠ Paolo Zannoni.

V súlade s podpísanou dohodou medzi MER, RFPI a investičnou bankou, v závislosti od výsledkov najbližších troch rokov nesmie celková odmena banke prekročiť 500 tis. dolárov. Za cieľ dohody bolo vyhlásené „rozšírenie spolupráce v oblasti rozvoja iniciatív, smerujúcich k vylepšeniu investičného imidžu na medzinárodnej úrovni“, vrátane: spolupráca s organizáciami, uskutučňujúcimi ratingy investičnej atraktívnosti krajín, organizácia konferencií, prezentácií, road show pre investorov z Ruska a zo zahraničia, spolupráca so zahraničnými biznis-asociáciami a investičnými fondmi, hlásenie mesačných správ o udalostiach, vplývajúcich na formovanie imidžu Ruska z pohľadu investičnej atraktívnosti.

Informáciu o podpísaní dohody verejne potvrdil zástupca ministra ekonomického rozvoja Sergej Beljakov, ktorý sa nedávno stal známy vďaka polovičatej incicatíve de-offshorizácie ruskej ekonomiky – žiaľ, MER sa neodvážil isť ďalej, než po uvalenie dane na nerozdelený zisk dcérskych spoločností, zaregistrovaných v offshoroch. Usudzujeme, že tento úradník bol vystrašený možnosťou „stúpenia na peňaženku“ vládnucej triede – zapredaneckej oligarchii, monopolistom, kriminálu a s nimi zrasteným korumpovaným bratom-úradníkom.

Podľa názoru S. Beľjakova, podpísanie dohody s veľrybou Wall Street-u nenarúša úsilie vlády na zlepšenie už dávno všetkým sprotivenej investičnej klímy, na nedostatky ktorej úradníci už mnoho rokov poukazujú a zamieňajú ich so svojou vlastnou zločinnou nečinnosťou, s absolútnou profesionálnou nevhodnosťou a zladeným systémom rozkrádania štátneho majetku (vrátane rozpočtových zdrojov), a chronickou nevôľou plniť si svoje služobné povinnosti.

Ako vyhlásil Beľjakov, „doteraz sme nedostatočne efektívne tlmočili investorom informácie o našej činnosti“: teraz o zmenách k lepšiemu buď nikto nevie, alebo sú dostupné údaje skreslené. Podľa názoru zástupcu šéfa MER, Goldman Sachs bude koordinovať komunikáciu vlády s investormi, zúčastňovať sa na prezentáciách a zahraničných cestách vládnych úradníkov.

Naviac sa zdá, že ruskí „reformátori“ a „modernizátori“ sa práce chopili so všetkou serióznosťou – len samotnou dohodou o očisťovaní imidžu Ruska v očiach svetovej verejnosti sa proces neobmedzí. Ako uviedol generálny riaditeľ RFPI Kirill Dmitrijev, Goldman Sachs nebude sám – už bola totiž vytvorená pracovná skupina pre zlepšenie imidžu Ruska , do ktorej boli zahrnutí vysokopostavení úradníci, administrácia Vnešekonombanku, štátnych bánk a RFPI. Beľjakov ďalej hovorí, že „sme vytvorili špeciálnu pracovnú skupinu na úrovni šéfov federálnych ministerstiev a záujmových rezortov – Ministerstva financií, Centrálnej banky, MER, Ministerstva Hospodárstva, Federálnej daňovej služby, Colnej služby, štátnych bánk, Ruského fondu priamych investícií, Vnešekonombanky. Títo ľudia sa budú bezprostredne venovať týmto otázkam. A Goldman Sachs ako jeden z partnerov bude poskytovať podporu, venujúc sa hlavne týmto prioritám, pomimo všetkých ostatných činností.“

Liberáli pochovali modernizáciu a pripevňujú stužku k hrobu

V takom prípade vyvstáva zákonitá otázka – prečo je vôbec potrebná mnohomiliónová armáda úradníkov, ktorí nielen nie sú schopní (usudzujúc z výsledkov) urobiť aspoň niečo pozitívne pre ekonomiku, ale nedokážu ani normálne a adresne uverejňovať informáciu o svojich krokoch zahraničným investorom, TNK (transnárodným korporáciám) a ostatným ne-rezidentom.

Dobre, dal by sa ešte ospravedlniť skrat v práci s Rusmi – dokonca aj federálne televízne programy a masmédiá, ktoré aktívne vymývajú ľuďom mozog pseudopatriotickými úvahami o výdobytkoch „suverénnej demokracie“ v „boji s korupciou“ (teraz sa tak nazývajú zákulisné medziklanové rozbroje v Kremli a vo Vláde), strácajú kontrolu nad obyvateľstvom. Avšak chronická neschopnosť desiatok tisíc federálnych ruských úradníkov v drahých oblekoch tlmočiť informáciu o reálnych výdobytkoch (ak také vôbec sú) cudzincom sa nedá objasniť v princípe.

Usudzujeme, že takých výdobytkov v skutočnosti jednoducho niet. O tom svedčí, okrem iného, nielen stúpajúca primitivizácia ekonomiky a technologická degradácia, ale aj stabilne nízke pozície Ruska vo všemožných ratingoch konkurencieschopnosti, podnikateľského prostredia atď. Isteže, tieto ratingy vykazujú v mnohom subjektívne ohodnotenia a nie sú pozbavené politického zafarbenia. Ničmenej sú prakticky totožné s pocitmi Rusov samotných o tom, že ruská ekonomika je čoraz menej konkurencieschopná, korumpovanejšia, a Rusko sa stáva „surovinovou kolóniou“ a „dojnou kravou“ pre globálny biznis.
A práve preto sa ruskí úradníci nemali čím pochváliť ani na Gajdarovskom fóre, ani na fóre v Davose – úvahami o „priorite boja s infláciou“, „makroekonomickej stabilizácii“, „pripojení k WTO“, „zrieknutí sa menových vojen“ a inými hlúposťami sa už nikoho nepodarí zaujať.

Nie je preto prekvapujúce, že počas vystúpenia predsedu vlády Dmitrija Medvedeva na Davosskom fórume, keď ako obvykle opäť nepovedal nič konkrétne a špekuloval ohľadne „ boja s infláciou“ a hľadaniia „efektívneho súkromného vlastníka“, väčšina účastníkov v sále uprednostnila jednoducho odísť z miestnosti. Nie na znak protestu proti prijatiu zákona „Dimy Jakovleva“, ale pretože boli unavení počúvaním hlúpostí o „modernizácii inovácii“

Navyše, ešte skôr než stihol uschnúť atrament na protokole dohody, uzatvorenej MER, RFPI a Goldman Sachs, sa vláda okamžite podujala rozpracovať plán podujatí pre zlepšenie investičného imidžu Ruska (pripomeniem, že predtým tento imidž „vylepšovali“ tým, že rotschildovský Goldman Sachs výhodne profitoval z predaja 3,88% svojich akcií v Banke Moskvy štruktúram VTB (Vneštorgbank), ponechajúc ho najprv štruktúram S. Kerimova, blízkeho k „dôchodkovému fondu“ D. Medvedeva – pozn. red.) . Vytvára sa dojem, že úradníci z finančne-ekonomického bloku vlády nemajú nič lepšie na starosti – všetky fundamentálne problémy a štruktúrne výkyvy v ekonomike, finančnom sektore a sociálnej sfére sú vyriešené a teraz sa môžu venovať “tuningovaniu imidžu“.

Zdá sa, že vo vláde sú ochotní krátiť si čas ľubovoľnými obveseľujúcimi podujatiami, len aby nemuseli plniť svoje služobné povinnosti. Práve z tohto dôvodu, nakoľko sa dá usudzuvať, striktne odmietajú všímať si, že ekonomika sa rúti do priepasti na pozadí rekordne nízkych cien na ropu, že závislosť rozpočtového systému a národného hospodárstva od svetových cien ropy neodvratne narastá, v bankovom sektore už poldruha roka pretrváva ostrá kríza likvidity, ozrutné majetkové rozdiely medzi bohatými a chudobnými Rusmi sa naďalej prehlbujú a dosiahli neprípustné rozmery.

Po tom, ako boli zmarené všetky plány vedenia krajiny na poli modernizácie, inovácií a vybudovania „znalostnej ekonomiky“, a keď len za uplynulý rok 2012 im boli vyslovené dve pokarhania a dvaja členovia boli odvolaní, sa vláda Medvedeva rozhodla prilepiť k hrobu ruskej archaickej „ekonomiky ropovodu“ peknú milú stužku. Prinajmenšom budú mať o čom podať hlásenie – nie je vylúčené, že Goldman Sachs skutočne pomôže Rusku čiastočne vylepšiť investičný ratig – tým, že zalobuje za to, aby mu jednoducho „vyrobili“ vyšší rating platobnej schopnosti a úverovej spôsobilosti.

Ako vyhlásil hlava ruskej pobočky Goldman Sachs Paolo Zannoni, investičná banka je veľmi spokojná „s rozšírením partnerstva s vládou“. Taktiež dodal, že investičná banka pomôže nadviazať dialóg so zahraničnými investormi a ratignovými agentúrami.

Nakoľko je možné usudzovať z vývoja situácie, vo vláde, ktorá je vo svojej väčšine okupovaná ideovými „gajdarovcami“, „mladoreformátormi“, už dávno pochopili, že všetky predvolebné vyhlásenia prvých ľudí krajiny o inováciách, modernizácii, reindustrializácii a iných krásnych veciach nie sú o nič viac, než nafúknuté sľuby a k ničomu nezaväzujúce úvahy (čo je fakticky sabotáž a v 30.-40. rokoch malo seriózne následky pre jej iniciátorov).

Len tak sa dá objasniť fakt, že namiesto seriózneho vyšetrenia príčin zosilňujúcej sa štruktúrnej degradácie domácej ekonomiky, technologického úpadku a zníženia konkurencieschopnosti ruských výrobcov na svetovom trhu, pozorujeme pokusy vlády vyriešiť problémy úplne inými spôsobmi. Vláda sa rozhodla ísť oveľa jednoduchšou, a pre liberálov zrozumiteľnejšou cestou – rozhodli sa jednoducho zabudnúť na príčiny sociálno-ekonomických problémov Ruska a zo všetkých síl sa snažia želané predkladať za reálne.

Namiesto obmedzenia svojvôle monopolov, zmrazenia skokovitého rastu cien na služby prirodzených monopolov a sféry komunálneho hospodárstva, skrotenia korupcie (predovšetkým vo vyšších vládnych kruhoch), zniženia ceny úverov, naštartovania systému refinancovania bankovej sféry, vytvorenia základne pre formovanie dlhodobých investičných zdrojov, zosilneného financovania prioritných odvetví národnej ekonomiky, stimulovania rozvoja vdecko-technického a investičného potenciálu a zabezpečenia rady iných životne nevyhnutných vecí, vláda mieni riešiť problém vylepšenia investičnej klímy radikálne. Finančno-ekonomický blok vlády sa chystá jednoducho zaplatiť jednej z najväčších bánk na svete za to, aby posledná lepšie „objasňovala“ a „tlmočila“ svetovej verejnosti tie „výdobytky“, ktoré sa podarilo dosiahnuť domácim úradníkom.

Temná strana mince

Predovšetkým je zarážajúci moment, že vláda rozhodla z ničoho na nič pozvať do funkcie imagemakerov Ruska jedného z najzrejmejších a škandálne preslávených predstaviteľov medzinárodnej finančnej oligarchie, ktorý sa už viackrát zdiskreditoval v rade rezonujúcich a nepozbavených korupčného odtieňa škandálov.
Pre začiatok je treba si povšimnúť, že v úlohe spojky medzi Ruskom a „svetovou komunitou“, stelesnenou v globálnom biznise, transnárodných korporáciách a medzinárodných bankách, bude vystupovať jeden z jeho popredných predstaviteľov. Čo samo o sebe vytvára riziko konfliktu záujmov – komerčné záujmy nadnárodnej banky, ktorá je navyše jedným z hlavných akcionárov súkromnej Centrálnej banky USA (Federal Reserve), silou objektívnych príčin môžu a, čo je horšie, nevyhnutne budú protirečiť národným záujmom Ruska a ohrozia finančno-ekonomickú suverenitu krajiny.

So zreteľom na radu rezonujúcich korupčných škandálov a trestnoprávnych konaní, vedených proti Goldman Sachs v USA a Európe, a taktiež aféru s umelým znižovaním dlhového bremena Grécka, ktoré Aténam dovolilo nezákonne vstúpiť do eurozóny počiatkom 2000-ch rokov, by bolo nanajvýš naivné predpokladať, že jeden z najväčších finančných špekulantov sveta bude zohľadňovať morálne princípy a nebude za hlavný cieľ klásť maximalizáciu svojich ziskov, na úkor štátnym záujmom Ruska. Ak, pravda, pod pojmom „štátne záujmy“ nevidíme rozkrádanie rozpočtových prostriedkov, výpredaj neobnoviteľných surovinových zdrojov a vývoz ropných dolárov do offshore-ov.

Ruskí úradníci sa odvážili najať v rámci konzultanta a imagemakera, povolaného zlepšovať vzťah k Rusku v očiach zahraničných investorov a nadnárodného kapitálu, finančný inštitút, ktorý sám je po uši namočený v škandáloch. V USA je v niekoľkých štátoch súčasne vedené dlhoročné trestnoprávne konanie proti veľkým finančným inštitútom z Wall Streetu – podobne ako aj ratingové agentúry, ktoré cieľavedome dezinformovali svojich klientov, finančná oligarchia z Wall Street zavádzala klietnov ohľadne reálnej situácie na fondových trhoch a reálnej hodnoty cenných papierov, ktoré im predávali, vyčisťujúc si tak svoj balans.

Samostatnú pozornosť si zasluhuje vzťah banky k svojim klientom, ktorý následkom „vysokej“ miery profesionality a kompetencie úradníkov finančno-ekonomického bloku vlády, takmer zaručene spôsobí ruskej ekonomike vážne finančné straty. Akoby toho nebolo málo, vedenie banky pomocou finančných manipulácií s derivatívami a statickými manipuláciami so štátnym dlhom vedome narušilo pravidlá Eurozóny a pomohlo Grécku získať členstvo v menovej únii.

V marci roku 2012 Goldman Sachs zo všetkých síl očisťoval nie ruský imidž, ale svoj vlastný – po tom, ako bývalý trader banky Greg Smith uverejnil kompromitujúce informácie o svojom zamestnávateľovi v New York Times. Konkrétne napríklad niekdajší vysokopostavený úradník banky tvrdil, že manažéri banky pri predaji klientom defaultových a ničím nekrytých cenných papierov, svojich zákazníkov za ich chrbtami nazývali „muppets“ – t.j. idiotmi (bábkami).

V snahe akokoľveke ututlať narastajúci mediálny škandál, vedenie investičnej banky, ktorá má rozhodujúci vplyv na peňažno-úverovú a emisnú politiku USA, hoci sa predtým tlači vyhýbalo, začalo uverejňovať interviá a dušovať sa v láske ku klietom. Zašlo to tak ďaleko, že výkonný riaditeľ Lloyd Blankfein, ktorý v minulosti dostal mnohomiliónové bonusy počas vrcholenia finančno-ekonomickej krízy v rokoch 2008-09, kedy bola banka nútená požiadať o pomoc FRS USA, verejne vystúpil na konferencii sexuálných menšín, kde vyhlásil boj za práva homosexuálov jednou z hlavných priorít Goldman Sachs.

Ešte jeden zaujímavý detail – ruskí úradníci, ktorí slovne agitujú za „finančnú transparentnosť“, si vybrali americkú banku za konzultatna nie v dôsledku vyhlásenia tendra a verejnej súťaže, ale v dôsledku vlastného svojvoľného rozhodnutia. Ako prejav sympatie a výsledkom akýchsi skrytých, pred verejnosťou utajených dohôd. Práve v takomto kľúči sa dá interpretovať vyhlásenie zástupcu šéfa MER Sergeja Beľjakova, ktorý na otázku korešpondetova rádia BFM úplne vážne a bez zbytočnej skromnosti uviedol, že je to výsledok našej komunikácie s investičnými bankami, úroveň nášho vnímania tejto banky“.

Hľa, takto sa teda prijímajú rozhodnutia o vymenovaní kozultantov, poradcov a imagemakerov – svojvoľným rozhodnutím a na základe osobných sympatií štátneho úradníka. Netreba sa preto diviť metamorfóze korupcie z verejne odsudzovaného neduhu do zmyslu života prevažnej väčšiny úradníckeho aparátu. Áno, z formálneho hľadiska nedošlo k porušeniu fungujúceho FZ (Federálneho zákona) č.84, regulujúceho štátne zákazky: banku vybrali vďaka jej „skúsenostiam a vplyvu v rôznych krajinách“. Avšak príchuť ostala – uvažujúc mieru korumpovanosti orgánov štátnej moci, netreba vylučovať prítomnosť skrytých koristníckych motívov jednotlivých úradníkov pri výbere investičnej banky.

Pre tých, ktorí si myslia, že zahraničné firmy sú „biele a huňaté“, by bolo užitočné spomenúť si na vykričaný korupčný škandál s nemeckými výrobcami luxusných automobilov, ktorých vedenie Nemecka obvinilo z úplatkov vysokopostaveným úradníkom z aparátu prezidenta, vlády a iných spolkových orgánov moci za účelom zvýhodneného predaja svojej produkcie a uzatvorenia kontraktov na dodávky áut.

Je to len jedna z celej rady mediálne ignorovaných škandálnych epizód zrastania nadnárodných korporácií a ruskych korumpovaných elít – ešte boli škandály s nemeckým gigantom Siemens a kúpou lietadiel u zahraničných výrobcov, ktoré takmer zničili domáci letecký priemysel a high-tech výrobu. Najpodivnejšie je to, že nehľadiac na zatknutie niektorých popredných členov automobilového priemyslu v Nemecku, ani jeden ruský kleptoman vtedy neutrpel – udalosť sa podarilo ututlať.

A ešte jeden podstatný doplnok k portrétu Goldman Sachs, ktorý nielen prekrásne demonštruje úroveň profesionality ruského PR-manažéra, ale aj jeho morálne kvality. Za obdobie od januára po jún 2008 investičná banka získala od suverénneho fondu Líbye vyše 1,3 mld dolárov, ktoré nasmeroval do krajne rizikových finančných operácií: menové a percentuálne swap-y, získanie opcií na akcie amerických spoločností a bánk (vrátane americkej Citigroup, talianskeho UniCredit, španielskeho Banco Santander, a taktiež nemeckého poisteneckého gigantu Allianz atď.) (cez spomínané banky sa prepierali aj „špinavé peniaze Vatikánu“ – pozn.red.).

Jednako však za vrcholenia krízy 20008-2009 veľký a mohutný Goldman Sachs, šéfa ktorého ruskí úradníci dosadili do čela komisie pre vytvorenie medzinárodného finančného centra v Rusku, stratil vyše 98% zvereného kapitálu. Z 1,3 mld dolárov zostalo menej než 25 mln dolárov. V rámci kompenzácie banka prečíslila rádovo 50 mln dolárov istej postrannej spoločnosti, v čom americká Komisia pre cenné papiere a burzy (SEC) uvidela pokus o korupciu a zahájila trestné konanie. Od blamáže Goldman Sachs ochránila len vojenská intervencia USA a NATO v Líbyi, a taktiež zmrazenie 37 mld dolárov „rodiny Muhammara Kaddáfiho“ (v skutočnosti suverénnych fondov Líbye – pozn.red.) na účtoch v zahraničných bankách, čo ich vlastne zbavilo povinnosti vrátiť tieto zdroje ich majiteľovi.

Okrem toho, generálny prokurátor New Yorku zahájil proti banke niekoľko súdnych konaní, v ktorých „goldmanov“ obviňuje v zavádzaní klientov pri operáciach na trhu cenných papierov a predaji „zlých“ hypotekárnych úverov v jeho dispozícii klientom bez varovania o možných rizikách. Súčasne s tým americký finančný regulátor (SEC) taktiež vzniesol obžalobu na adresu Goldman Sachs z cieľavedomého a úmyselného zavádzania klientov, v dôsledku čoho bola banka nútená vyplatiť v rámci „kompenzácie“ a „gesta dobrej vôle“ cca. 550 mln dolárov. Na pozadí miliárd dolárov, zarobených na zrútení hypotekárnej pyramídy a špekulatívnymi operáciami s derivovanými cennými papiermi to vyzerá ako otvorené pohŕdanie a smiešna almužna.

V tejto súvislosti vyvoláva úprimný úžas nielen angažovanie finančného inštitútu takého druhu v úlohe imagemakera Ruska, ale aj skutočnosť, že vláda v princípe nerozumie, akým spôsobom a na základe akých kritérií sa bude posudzovať efektivita jeho činnosti vo veci promovania obrazu Ruska v cudzine.

Najvýrečnejšie o tom svedčí vyjadrenie zástupcu ministra ekonomiky Sergeja Beľjakova: „Táto práca bude vyhodnocovaná podľa toho, či uspokojivo napomáha presadzovaniu Ruska, popularizácii tých aktivít, ktoré vláda podniká za účelom vylepšenia investičnej klímy. Je nemožné zohľadniť všetky parametry. A „oni“ taktiež nemusia byť spokojní... Na základe omylov, ktorým sa nebude pravdepodobne dať vyhnúť, budeme prijímať rozhodnutie o tom, ako sa stať čo najefektívnejšími“.

Inými slovami, úradníci sami nevedia, akým spôsobom budú vyhodnocovať výsledky spolupráce s investičnou bankou. Naviac, z vyjadrení úradníka vyplýva, že navyše ruská vláda bude skladať účty pred zahraničným finančným inštitútom o tom, ktoré z jeho odporúčaní a direktív boli splnené [takže kto je tu koho zamestnávateľom?], a ktoré neboli splnené pomocou peňazí daňových poplatníkov (formálne – zdroje RFPI).

Preto neprekvapuje, že vzhľadom na potrebu nájsť nového konzultatna, sa dá hovoriť o úplnom krachu spolupráce vládnych úradníkov s americkou PR agentúrou Ketchum, ktorá za posledné roky nepriviedla k žiadnym reálnym výsledkom. Aby ste mohli účinne propagovať klienta medzi zahraničnými investormi a medzinárodnými špekulantmi, je nevyhnutné, aby existovali reálne výsledky vo finančno-ekonomickej, vedecko-technickej a sociálnej sfére. A keď žiadne výsledky nie sú (ak za úspechy nepovažujeme korupčné škandály na imidžových „olympijských stavbách“, summite ASEAN a sprenevera majetku v Ministerstve obrany) a navyše existuje značná kvalitatívna degradácia štruktúry ekonomiky a jej premena na „surovinový prívesok“, tak netreba viniť vo všetkých prešlapoch konzultantov.

Nik Vám nikdy nedá peniaze výmenou za lacné rozhovory o modernizácii a inováciách, ak nie sú podporené reálnym bojom s korupciou, obmedzením svojvôle monopolov, zmrazením neudržateľného rastu cien na komunálne služby, stimulujúcou peňažno-úverovou politikou, vytváraním dostupných dlhodobých investičných zdrojov atď. Preto neprekvapuje, že v štruktúre zahraničných investícií, za ktoré vytrvale orodujú ruskí úradníci už nejeden desiatok rokov, viac než 92% (roku 2000 nie viac ako 55%) prináleží zahraničným úverom a pôžičkám, ktoré nijako nesúvisia s transferom technológií, rozvojom vedecko-technického potenciálu a obnoveniu high-tech výroby. Zjavne sa tu črtá zotročenie ruskej ekonomiky a jej vťahovanie do dlhovej jamy, čisté straty z každoročného uhrádzania dlhov prevyšujú 1 trln rubľov.
Ako sme spomínali vyššie, oficiálna cena otázky vylepšenia imidžu Ruska sa ukázala nanajvýš skromnou nielen v meradle jednej z najväčších svetových investičných bánk, ale dokonca aj domáceho trhu poradenských služieb – menej než 500 tis. dolárov, usporených behom 3 rokov. To je rovnocenné 13,8 tis. dolárom mesačne, čo sa ledva vyrovná mesačnému zárobku manažéra ani nie stredného, ale dokonca nižšieho zrna v rámci Goldman Sachs.

Je úplne očividné, že jeden z najvplyvnejších finančných inštitútov sveta, ktorý spolu s ešte jedným gigantom a akcionárom FRS USA J.P. Morgan Chase dokázal zarobiť miliardy dolárov na oficiálnych prepadoch a krízach, by sa nezaoberal zjavnými hlúposťami – kozultovaním kohokoľvek za tak smiešne sumy.
Tým viac si treba uvedomiť skutočnosť, že dokonca v USA nepotopiteľný Goldman Sachs, ktorý vďaka emisii zo strany FRS USA počas krízy skúpil svojich konkurentov za bagateľ a posilnil trhové pozície, sa v terminológi nedávno uzatvorenej dohody nazýva prosto „Firma“. Práve tento finančný aktér sa stal dodávateľom riadiacich kádrov do väčšiny kľúčových finančno-ekonomických rezortov USA a Európy. V priebehu mnohých desasťročí (so zriedkavými výnimkami) prakticky všetci ministri financií USA pochádzali z Goldman sachs (napr. Robert Rubin, Henry Paulson a terajší chief-treasurer Timothy Geithner), ako aj obaja „Super Mario-via“ (hlava ECB Mario Draghi a odchádzajúci premiér Talianska Mario Monti), ktorí sú bývalými top-manažérmi „Firmy“.

Vzhľadom na to, že Goldman Sachs je dielňou na kádre pre kľúčové emisné centrá svetovej ekonomiky a finančných rezortov, jeho angažovanie v rámci poradcu a kozultanta automaticky ohrozuje suverenitu Ruska a národné záujmy krajiny. Svojim spôsobom je prirodzené, že nikto z domácich liberálov, stojacich pri kormidle finančno-ekonomického bloku vlády, neupozornil na tieto súvislosti. Preto môžeme tvrdiť, že poslední slúžia globálnemu biznisu a svojim offshorovým úverom, avšak nie národným záujmom Ruska a svojmu ľudu. Iné sa od nich, žiaľ, ani nedá čakať.

Odvážime sa prekpokladať, že Goldman Sachs v danom prípade stavia na niečo neporovnateľne väčšie a významnejšie.

Po prvé, vo federálnom rozpočte, ktorý bol schválený prezidentom v decembri minulého roka, sa predpokladá vyčleniť cca. 10 mld dolárov tzv. investičným konzultantom, ktorí majú pomáhať vláde v privatizácii (čítaj – rozpredaji) zvyšných lákavých kúskov štátneho majetkového. Je očividné, že za cenu zblíženia s vládou Ruska a prevzatím kontroly nad tak dôležitou sférou, ako je formovanie imidžu Ruska v očiach svetového biznisu, sa Goldman Sachs automaticky stáva jedným z hlavných adeptov na „efektívne osvojenie“ miliárd rozpočtových rubľov.

Po druhé, a to je hlavné, investičná banka [Goldman Sachs – čítaj Rotschildovci] s priamym prístupom k americkej “tlačiarni dolárov” a prakticky ničím neobmedzeným, bezprecedentne lacným finančným zdrojom, plánuje aktívne sa podieľať na očakávanej privatizácii najväčších ruských štátnych spoločností a bánk.
Podľa informácií z médií, Goldman Sachs nielen vystupoval v úlohe spoluorganizátora predaja 7,58% akcií Sberbanku v septembri 2012 (vlastne práve jeho prostredníctvom boli akcie Sberbanku predané Sorosovi, agentovi Rotschildovcov – pozn.red.), ale taktiež sa stal jedným z hlavných inštitucionálnych strategických investorov do najväčšej ruskej štátnej banky s prístupom k ruským rozpočtovým peniazom a privilegovaným vzťahom s hlavným bankovým regulátorom – Bankou Ruska, ktorá zároveň vystupuje ako majoritný akcionár štátnej banky (50% plus jedna „hlasujúca“ akcia).

Pravdepodobná je varianta, že disponujúc prístupom k prakticky neobmedzeným finančným zdrojom FRS USA a operáciam refinancovania, cenou uzatvorenia fušerskej zmluvy s vládou ohľadne vylepšenia investičného imidžu, investičná banka plánuje upevniť svoje pozície v očakávaní pripravovanej liberálmi „Privatizácie 2.0“ a získať isté preferencie pri prerozdeľovaní aktív (podľa schémy „Zálohovej dražby 2.0“ – pozn. red.).

Taktiež sa nedá vylúčiť ani varianta vydierania ruských liberálov, ktorí sa prerodili na útočnú pechotu globálneho biznisu v záujmoch čistky vnútorného trhu pre následnú finančno-ekonomickú kolonizáciu krajiny, zo strany ich zamestnávateľa a mecenáša – nadnárodného kapitálu. V prospech tejto verzie hovorí aj ten fakt, že celkom nedávno, v decembri 2012, pracovníci banky, ktorí sa dnes s vyhrnutými rukávmi predbiehajú v „očistení imidžu Ruska“ v očiach svojich zaoceánskych a európskych kolegov, vyjadrovali o Rusku nanajvýš opovrhujúco.

Hlavný ekonóm Goldman Sachs pre Rusko a SNŠ Clemence Graf pred čosi vyše mesiacom vyhlásil, že banka nezahrnie akcie ruských spoločností do top-zoznamu rozvojových trhov, keďže ruský trh je „ťažko predvídateľný“ kvôli neustálym zmenám v regulovaní. V danom prípade vyvoláva menší údiv diametrálna zmena názoru vo vzťahu k Rusku a jeho ekonomike, skôr než bleskurýchla pohotovosť, s ktorou vedenie banky zmenilo svoj postoj k situácii a perspektívam Ruska.

Veď na to, aby sme vylepšili imidž, je nevyhnutné, aby vôbec bolo čo vylepšovať a čím argumentovať. V opačnom prípade je reč o banálnom „oblbovaní“ klientov a skresľovaní informácie za účelom komerčného zisku. V čom, pravdupovediac, aj obviňujú Goldman Sachs tak americké, ako aj európske orgány činné v trestnom konaní, nehovoriac o radových občanoch. Súdiac podľa všetkého, práve táto varianta sa teraz v Rusku rozohráva – predstaviteľ finančnej oligarchie Wall Streetu si plne uvedomuje rozsah technologického úpadku, nekonkurencieschopnosť a úroveň zraniteľnosti ne-surovinovej ekonomiky Ruska, ako aj jeho kritickú závislosť na cenách energonosičov (vyše 60% federálneho rozpočtu a takmer 70% exportných ziskov). Ničmenej je pripravený to úmyselne prehliadať v záujme vlastného biznisu a čeprania ziskov.
Ako ukázala skúsenosť Grécka a strata 98% zdrojov suverénneho fondu Líbye, a taktiež vyšetrovanie prokurátorom New Yorku aktivít banky na trhu hypotekárnych úverov a úhrady v prospech SEC vyše 550 mln dolárov v rámci kompenzácie za zavádzanie amerických klientov, Goldman Sachs sa nezastaví pred ničím, len ak to napomôže zarábaniu ďalších miliárd dolárov a upevneniju jeho pozícií v svetovom menovo-finančnom systéme. A mnohé nasvedčuje tomu, že Rusko sa stane ďalšou obeťou globálnych špekulantov a finančnej oligarchie Wall Streetu. Skutočnosť, že ruskí úradníci sa tomu neprotivia, ale dokonca otvorene a s nefalšovanou radosťou skáču pod rútiaci sa im oproti vlak, len dodatočne demonštruje, koho záujmom slúžia.

S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti môžeme tvrdiť, že liberáli a „trhoví fundamentalisti“, infiltrovaní do vlády, ktorí už stihli zmariť realizáciu prakticky všetkých predvolebných sľubov prezidenta Putina (prijatie antimodernizačného rozpočtu, zavedenie tzv. „rozpočtového pravidla“, pokračovanie v politike hromadenia „hrobových peňazí“, odmietnutie systému refinancovania ekonomiky zo strany Banky Ruska a implementácia „ochranných mechanizmov“ proti „menovým vojnám“ atď.), naďalej vytrvalo podkopávajú autoritu vedenia krajiny a obetujú svojim cieľom finančno-ekonomickú suverenitu Ruska.

Vladislav Žukovskij

Zdroj : http://kpe.ru

Překlad : Nikita http://leva-net.webnode.cz


  

Žádné komentáře:

Okomentovat