13. 4. 2013

Thierry Meyssan: Nejzajímavější je, že Rusko má spojence uvnitř amerického systému

Thierry Meyssan, francúzsky orientalista, politík, konšpiračný teoretik, autor knihy o americkej politike na Blízkom východe a mnohých ďalších vysoko hodnotených publikácií, v posledných rokoch trvale prítomný v regióne Stredného východu, predpovedá drastické zmeny a paradoxné situácie v tejto časti sveta (najmä publikácie v "Odnako", čísla 28 (137) z 8. októbra 2012 a 02 (151) z 28. januára 2013). Viac o tom porozprával v rozhovore s Michaelom Leontievom.




  

Hovorili ste o rozvrate stratégie USA na Strednom východe. Čo sa tam deje teraz?

- Dnes USA opustili predošlú stratégiu na Blízkom východe. Predtým sa na región pozeralo ako na zásobáreň ropy. To bola Carterova doktrína, v dôsledku čoho bola založené americké centrálne velenie a bola pod neho presunutá armáda o veľkom počte vojakov. V tej dobe si Amerika chcela byť istá, že majú ľahký prístup k ropným produktom v regióne. Teraz sú Američania presvedčení, že dosiahli energetickú nezávislosť a preto už nie je potrebné na Blízkom východe mať takú armádu. Naopak, je potrebné zabezpečiť hladký presun vojakov z Európy a blízkeho východu na ďaleký východ a pripraviť sa na konfrontáciu s Čínou.

Navyše, po rozpade Sovietskeho zväzu, sa Američania ocitli v skutočne dusivom objatí Izraela. Samozrejme, nikto nechce odstrčiť Izrael, no je zámer aby sa dištancovali od toho, aby neboli nútení prijímať politiku, ktorá je nariadená Tel Avivom.

Aká je v tomto úloha Ruska? Čo podľa Vás máme robiť a do akých pascí sa môžeme dostať? 

- po rozpade ZSSR bolo Rusko odrezané od blízkeho východu a v súčasnosti je veľmi dôležité presadiť tam nejakým spôsobom. V tejto oblasti sa nachádzajú obrovské zásoby lacného zemného plynu, takže Rusko, ktoré má ambície ovládnuť svet trhu s plynom, by malo byť v oblasti prítomné. USA sa chystajú ponúknuť "dar" Rusom, otvárajúc pre neho cestu na blízky východ, pritom odvracajú jeho pozornosť od zbližovania s Čínou.

Američania sú si dobre vedomí, že ak sa Rusko vráti na blízky východ, dá im to príležitosť vymaniť sa spod Izraela. Milión Izraelčanov je z USA, ale druhý milión prišiel z bývalého Sovietskeho zväzu, takže ruská prítomnosť v regióne bude zárukou mieru a stability, čo USA umožní podstatne menej výdavkov na zabezpečenie bezpečnosti Izraela.

Ale Američania samozrejme nie sú filantropi, a ak dajú príležitosť k návratu, to všetko sa môže samozrejme ukázať ako pasca. Za čias Cartera a Brzezinského bola USA vytvorená silná antiruská koalícia západných vlád a islamských hnutí. Všetci sme videli činnosť koalície v Afganistane, na Balkáne a Čečensku. Je možné opätovné použitie tejto koalície, za účelom zatiahnutia Ruska do ďalšieho konfliktu.

Ale je tu ďalší aspekt. Koalícia, ktorá zasiala takmer kdekoľvek terorizmus a získala trvalé víťazstvo nad Ruskom, teraz zažíva vážne problémy a pomaly sa rozpadá, pretože v Sýrii bola porazená. A teraz veľká otázka je či táto koalícia prežije, alebo príchodom Ruska do regiónu skončí úplne.

Najzaujímavejšie je, že Rusko má spojencov v rámci amerického systému. Existujú rôzne spôsoby ako zaobchádzať s americkou vojenskou stratégiu, ale mnoho členov establišmentu je presvedčených, že ak Amerika naozaj začne konfrontáciu s Čínou, môže to mať za následok konfliktné vzťahy s Ruskom. Podľa Johna Brennana, nového šéfa CIA, Spojené štáty sám musia nielen demontovať koalíciu, ale fyzicky odstrániť a zničiť jej vedenie, ktoré si oni sami vypestovali. CIA už má plány na odstránenie vodcov Slobodnej Sýrskej Armády, Al-Káidy a Fronty al Nusra.

To znamená, že existuje priestor pre dohodu?


- Samozrejme. Moskva a Washington majú priestor pre vyjednávanie. Je len dôležité vybrať vyjednávača, pretože Washington je dosť heterogénny. Vládli tam vždy ľudia, ktorí nechceli nič počuť o mieri s Ruskom a boli pripravení ísť až do konca a za každú cenu. To bola napríklad pozícia Davida Petraeusa, ktorý plánoval tajnú vojnu v Sýrii a nehodlal ju zastaviť. Clinton, tiež zostala stáť na mieste. Reprezentovala proizraelské lobby a požadovala zničenie Sýrie.

Treba pochopiť, že časť vojenského establišmentu si v zásade nevie predstaviť existenciu bez konfliktov. Hovoríme o ľuďoch, ktorí ovládli NATO a protiraketový obranný systém. Títo ľudia nie sú pripravení na mierové vzťahy s Ruskom.

Vyššie uvedení ľudia boli odstránení z politiky, ale konfrontácii ohľadom Ruska sa presunula do kongresu, kde tiež existujú rôzne antiruské skupiny. Niektoré obhajujú záujmy Izraela, bez ohľadu na dôsledky pre Spojené štáty, iní sú priamo spojení s Dickom Cheneym a tí, ktorí pracujú na energetickej bezpečnosti štátu. Zástupcovia veľkých energetických podnikov sú presvedčení, že je nevyhnutné aby dokončili prácu a zabrali Sýriu, pretože už dávno bolo rozdelené jej bohatstvo.

Aké skupiny budú prevažovať, závisí na hospodárskych súvislostiach. Vzhľadom k tomu že je kríza v krajine, Obama sa snaží nájsť novú rovnováhu vo svete. Je si dobre vedomý, že úloha hlavnej a jedinej globálnej superveľmoci je pridrahá pre Spojené štáty. Počas studenej vojny, kedy bol rozdelený svet, to bolo ľahšie, náklady boli oveľa nižšie pre Spojené štáty, ktoré zabezpečovali svoje dominantné postavenie v pravej časti sveta. Preto sa Obama chce vrátiť k starému typu vzťahu, na dosiahnutie úplnej zhody s Ruskom nielen o Sýrii ale aj o celom regióne.

Ak plán zafunguje, čo sa stane s Iránom, Sýriou a monarchiami zálivu?

- Zatiaľ najsľubnejšia je myšlienka spoločnej kontroly Spojených štátov a Ruska v regióne. Ak to chcete urobiť, musíme najprv zabezpečiť mier v Sýrii, a udržať pri moci Bashara Assada, pretože bez neho nie je v zásade možný mier v Sýrii. Budú sa musieť naučiť žiť s ním vo svojej funkcii, pretože tam jednoducho žiadna iná alternatíva neexistuje.

Môže vzniknúť otázka o zabraní územia Sýrie. Hovoríme o severe krajiny, ktorý môže mať prisľúbené Turecko ako náhrada za jeho účasť vo vojne, pretože Turecko potrebuje USA.

A potom bude potrebné vyriešiť problém s Izraelom. Existuje zámer usporiadať konferenciu v Moskve na tému problémov v regióne, kde je potrebné rozhodnutie typu mierovej konferencie v Madride a nie opakovanie Osla. Existujú dve svetové mocnosti, ktoré môžu reštartovať proces riešenia palestínskeho problému, ktorý bude spojený s problémom Golanských výšin, okupovaných Izraelom. Nová Obamova administratíva priniesla späť ľudí, ktorí sa zúčastnili konferencie v Madride a pracovali na projekte mierového riešenia na Blízkom východe na konci problémového panovania Billa Clintona, kedy USA a Ženeva vyjednávali s Hafizom al-Asadom v predvečer jeho smrti.

Ale prečo by sa spájal problém Golanských výšin s palestínskou otázkou? Veď problém na Golanských výšinách bol takmer vyriešený (rozhovory sprostredkované Tureckom, ktoré boli zmarené). Palestínska otázka je tak zložitá že je jasné, prečo sú posudzované spoločne?

- Madeleine Albrightová si bola dobre vedomá, že je nemožné, aby sa mier vytváral vo fázach, aj keď s Egyptom a Jordánskom boli dohody schválené. Sýrsky ľud nikdy neprijme mier bez vyriešenia palestínskej veci, a najmä na úkor Palestínčanov. A to je otázka ideologická, ktorá sa netýka postavenia štátu. V tomto prípade je veľmi ťažké s Palestínčanmi uzavrieť mier, pretože sú príliš rozptýlení, neustále tvoria nové skupiny, ktoré maria dosiahnutie dohody. V celom regióne je len jedna sila, ktorá môže donútiť Palestínčanov, aby upustili od jednostranných riešení - Sýria. Preto problém Golanských výšin musí byť riešený súčasne s palestínskou otázkou.

Ale Hamas prešiel na stranu Kataru! Sýria je teraz schopná komunikovať s Hamasom?

- Hamas neprebehol na stranu Kataru, Katar podporuje jednotlivé postavy Hamasu. Sú rozdelení na skupiny a Katar si kúpil politickú elitu Hamasu, ktorá je súčasťou "Moslimského bratstva". Tento proces naozaj zašiel príliš ďaleko, potom čo Khaled Mishal, ktorý sa skrýval roky v Damasku, sa presťahoval do Kataru pred návratom do Káhiry, po Mursího voľbách. Ale pokiaľ ide o vojenské krídlo Hamasu, dostáva zbrane z Iránu a je orientovaný na neho celkom.

Pred dvoma mesiacmi Sýria bojovala v okolí palestínskeho tábora Yarmouk. Bolo tam 180 tisíc Palestínčanov. A keď muži z "Al-Kájdy" obsadzovali tábor Yarmouk, sprevádzalo ich na jednej strane vedenie Hamasu a na druhej dôstojníci Mossadu. Ísť spolu oni neoblomne odmietali ale dôstojníci Mossadu mali podrobný plán tábora, ktorý dovolil útočníkom nájsť a zničiť tých vodcov Hamasu, ktorí boli v tom čase v tábore a nezdieľali politiku útočníkov.

Útok sa nakoniec rozplynul, Ľudová fronta pre oslobodenie Palestíny, ktorá bráni tábor, dosiahla víťazstvo, ale boj bol krvavý a Palestínčania bojovali medzi sebou navzájom, pretože obrane velil George Habash, palestínsky marxista, ktorý zomrel nedávno a bránil členov svojej strany.

Pokiaľ ide o budúcnosť Palestíny, Washington má snahu vytvoriť federáciu, skladajúcu sa z palestínskych území a Jordánska, a vláda bude odovzdaná rovnakým "bratom Moslimom", ktorí vládnu v Egypte, Líbyi, Tunisku a Maroku. To dáva príležitosť aby rozhodli, že Palestínčania majú vlastný štát a nie je cesty späť.

Musíme pochopiť, že zhromaždenie OSN zvláštne postavenie Palestíny ako štátu neuznáva, ale uznala ju ako pozorovateľa, čo je prvým krokom k vytvoreniu akejsi jordánsko-palestínskej federácie. Ale v skutočnosti to znamená, že Palestínčania už majú štát, aj keď ešte nie je uznaný a tým pádom nemajú právo na iný domov. Odvrátenou stranou tohto tvrdenia je tiché tvrdenie, že Palestínčania si už nemôžu nárokovať nič na územiach obsadených Izraelom.

Podľa tejto logiky bude Izrael aj naďalej na všetkých okupovaných územiach a jordánsko-palestínska federácia bude obsahovať len malý kúsok palestínskej pôdy. Pri pohľade späť môžeme vidieť, že aj Briti chceli jordánsko-palestínsky štát, oni chceli dokonca ísť prinútiť Palestínčanov, aby sa presunuli tam. Následne sa to stalo len v Izraeli, zadržali skupinu veľmi nesentimentálnych, ktorí skôr či neskôr budú zbavení občianstva a vyhostení z krajiny. Existuje aj zámer rozpustiť zvyšok tým, že zbavia Palestínčanov ich národnosti. To jest, aby libanonskí Palestínčania sa stali Libanončanmi, Sýrski Palestínčania Sýrčanmi, Egyptskí Egypťanmi a Jordánski Jordánmi.

Tento plán môže fungovať, pretože dáva pokoj pre ľudí, ktorí už dlho žijú v stave permanentnej vojny. Ale nemôže to vydržať večne, pretože toto rozhodnutie je príliš nespravodlivé a bude chápané ako neprijateľné.

A čo sa stane s krajinami Perzského zálivu?

- Teraz sa treba pripraviť na rýchly pád Saudskej Arábie. Kráľ je veľmi chorý a nie je schopný riadiť krajinu. On ani nevie, že je hlavou štátu. Teraz vládnuci saudský klan je najreakčnejší zo všetkých vetiev vládnuceho rodu. Samozrejme, že sa Saudovia snažia chopiť moci po smrti kráľa Abdalláha, aj keď nelegitímne. V tomto prípade celá populácia krajiny, rozdelená do skupín, už dlho pripravená otvoriť revoltu, čaká na kráľovu smrť - jedným slovom kontinuita vývoja bude prerušená.

Za éry Roosevelta a kráľa Ibn Sauda, USA garantovali podporu saudskej dynastie za ropu. Ale teraz sa situácia zmenila, Američania sú schopní sa zásobiť sami ropnými produktmi. A podporovať Saudov znamená v súčasnosti ďalšie zdiskreditovanie sa, nakoľko ich všetci nenávidia.

Preto sa vynoril starý plán Pentagonu takzvaný "Koniec Saudov z Arábie". V rámci tohto projektu bude musieť byť Saudská Arábia rozdelená do piatich častí, z ktorých tri sa stanú nezávislými štátmi a tí dvaja budú súčasťou susedných štátov. Zdá sa, že toto všetko sa stane automaticky, keď kráľ zomrie. To znamená, že krajina sa rozpadne sama.

Pokiaľ ide o Katar, všetko je oveľa zložitejšie. V skutočnosti Katar nie je ani úplne štát, skôr spoločnosť, ktoré nie je nezávislá. Katar je "dcérou" veľkej skupiny - BG Group. Tá je riadiacim orgánom britskej ropnej spoločnosti, na ktorej území leží najväčšia americká vojenská základňa.

Katar sa zaoberá všetkými druhmi nelegálnych operácií. V skutočnosti je to niečo podobné, ako bol "Korytnačí ostrov" pre pirátov. Je to oblasť so štatútom štátu, čo pre Britov znamená množstvo hotovosti na nákup všetkého čo potrebujú a možnosť platiť za všetko, okrem iného aj za ​​medzinárodný terorizmus v Sýrii alebo na Kaukaze.

Katar sám o sebe nezomrie, no budú tam taktiež problémy s dedičstvom moci. Aktuálny katarský emir nie je legitímny, zvrhol svojho otca, takže ďalšia vetva rodu sa na trón dostane po jeho smrti. V každom prípade Briti a Američania nikdy neopustia tento toľko pre nich potrebný stav.

Ďalšie nuansy. Veľmi tesné väzby sú medzi francúzskou vládnúcou elitou a Katarom. Zatiaľ čo bol pri moci prezident Nicolas Sarkozy, katarský emir ho zasypával rôznymi drahými darčekmi. Napríklad v Paríži zaparkoval emir súkromný tryskáč, ktorým mohla prezidentova manželka kedykoľvek ísť nakupovať do inej krajiny.

Potom Emir v centre Paríža kúpil luxusné vily, ktoré sú architektonickými pamiatkami a potreboval povolenia pre vnútornú prestavbe budov. On úspešne skorumpoval celú francúzsku elitu, ako aj členov samosprávy a politické špičky napravo aj naľavo. Počas posledných prezidentských volieb Emir otvorene sponzoroval oboch kandidátov, ale hlavnú stávku vsadil na Hollanda. Navyše Laurent Fabius, bývalý francúzsky premiér osobne rád chodil do Kataru pre peniaze. Takže teraz je francúzska elita v hlboko zaviazaná emirovi.

Keď Sarkozy bol ešte prezidentom, podpísal daňovú zmluvu s Katarom, ktorý má osobitné miesto, podľa nej členovia vládnucej rodiny Katare sú oslobodení od dane, ak urobia obchod alebo investujú vo Francúzsku. Na výmenu emir vyzval Sarkozyho, aby viedol súkromný fond katarských investičných skupín v Európe.

Teraz keď Katar kúpil francúzsku elitu, chystá sa spustiť francúzsku verziu kanálu "Al Jazeera". Plánované to bolo už dlhšiu dobu ale nebolo realizované a teraz je cesta otvorená. TV kanál začne vysielať skromne, nebude dráždiť, no potom nastane ostrá zákruta, tak ako to bolo s arabskou verziou Al-Džazíry. Toto médium bude pracovať na zabezpečení toho, aby vahábizovala moslimskú populáciu Francúzska a tak vytvorila neriešiteľný problém pre francúzsku spoločnosť. A zákazníkmi sú samozrejme aj Briti.

Čo bude s Jeruzalemom?

- Jeruzalem, na rozdiel od zvyšku krajiny má symbolickú hodnotu. Samozrejme že by mesto malo byť hlavným mestom Palestínčanov aj Izraelčanov v budúcnosti, ale každý chápe že je to momentálne absolútne nemožné. Ďalšia vec je zrejmá - súčasní správcovia mesta okupovanej Palestíny nie sú ochotní poskytnúť útočisko k voľnému pohybu zástupcov rôznych náboženstiev, ako by to bolo žiadúce. Preto konflikt v Jeruzaleme neuhasne, bez ohľadu na to akokoľvek bude situácia vyriešená s ostatnými. A pokiaľ viem, plány pre jordánsko-palestínsky konflikt neobsahujú žiadnu doložku na udelenie, hoci i čiastočnej kontroly Palestínčanmi nad východným Jeruzalemom.

A Turecko sa nezoderie vo svojom nadľudskom úsilí?

- Turecko -ako člena NATO, budú Američania podporovať, nech sa stane čokoľvek. Ale krajina je tak hlboko v sýrskom konflikte a tak škaredo, že vláda bola za to odmietnutá verejnosťou.

Turecko sa okamžite pokúsilo obsadiť sever Sýrie. Keď vojna začala, v spravodajských reportážach vždy hovorili, že Slobodná Sýrska Armáda obsadila niektoré pohraničné mestečku, čím bolo zrejmé, že útok prichádza zvonku a nerozvinul sa vnútri krajiny. Keď žoldnieri vstúpil na územie Sýrie, dostali nejakú podporu vo vidieckych pohraničných regiónoch obývaných Turkami. To ale nemá nič spoločné s politikou alebo vnútornými problémami krajiny - je to výsledkom rovnakej rasy.

Potom premiér Erdogan menoval správcu, ktorého úlohou je sledovať sýrskych utečencov v Turecku. V skutočnosti tento muž riadil humanitárnu pomoc v Sýrii. A on ho nazýval "guvernérom". Erdogan použil termín, ktorý bol používaný sultánom pri menovaní ľudí, ktorí riadili oblasti, ktorých sa zmocnili v Sýrii. V utečeneckých táboroch, ktoré sú uznávané v medzinárodnom spoločenstve na území Turecka, nie sú žiadni utečenci. To je vojenský tábor, kde sa rodia útoky na Sýriu. Preto ani diplomati, ani tlač, ani ostatní úradníci, ktorí o to žiadajú, nedostávajú oprávnenie k návšteve týchto táborov.

Turecko si je vedomé toho, že Spojené štáty a Rusko sa chystajú oznámiť koniec hry, tak už pár týždňov organizujú do očí bijúce lúpeže v severných oblastiach Sýrie. Prichádzajú celé posádky kamiónov, ktorí privážajú do Turecka všetko, čo sa dá použiť - napríklad demontujú stroje a odnášajú celé fabriky.

Sú tam aj tímy, ktoré sa špecializujú na umelecké a archeologické diela a plienenie centier. V Antiochii, dokonca otvorili obrovský trh so starožitnosťami, kde si môžete otvorene kúpiť položky, ktoré sa zobrazujú v katalógoch ako národné dedičstvo. Existuje aj pololegálna turecko-francúzska spoločnosť so sídlom v Paríži, kde si môžete objednať rôzne druhy starožitností. Objednávka bude odovzdaný tureckej armáde a oni sa postarajú o všetko, čo potrebujete. Potom je objednávka doručená do Antiochie a odtiaľ letecky do Paríža k zákazníkovi.

Pravdepodobne nikdy nebudeme mať možnosť zistiť, že táto spoločnosť je úzko previazaná s najväčšou francúzskou galériou starožitností - Fabius Frères, priamo súvisiacu s vyššie uvedeným Laurentom Fabiusom.

A je nám potrebné sa do týchto vecí miešať? Ako áno, tak pokiaľ?

- Pred Ruskom nestojí problém či sa zapojiť alebo nezapojiť do sýrskeho konfliktu, ako to bolo naplánované proti nemu alianciou západných krajín. Islamistické skupiny boli pôvodne určené na oslabenie Ruska.

Preto Rusko má dve možnosti. Môže nechať Sýriu padnúť, potom Katar a Saudská Arábia, zakúri tejto krajine prostredníctvom kaukazských žoldnierov, ktorých vyšle do Ruska. Potom je tu druhá možnosť - nasadiť mierové sily OSN v Sýrii na pomoc Sýrčanom a poraziť medzinárodný terorizmus.

O existencii kaukazských žoldnieroch niet pochýb. Najpresnejšie a podrobné informácie o Sýrii je možné nájsť na internetovej stránke "Kaukaz-Center", ktorý je oficiálny portál čečenských bojovníkov. Je známe, že čečenskí rebeli aktívne bojujú v Sýrii a rukami sýrskej, nie ruskej armády bolo zabitých niekoľko čečenských poľných veliteľov. Takže problém môže byť vyriešený len prostredníctvom interakcie medzi ruskou armádou a armádou Sýrie.

Rusko a Sýria majú mnoho základných hodnôt. Iba tieto dve krajiny boli schopné zabezpečiť mierové spolužitie ľudí rôznych kultúr a náboženstiev. A vojnu sa u nich podarilo rozpútať iba zvonka.

Ak by ruská armáda bola prítomná v bojovej zóne, pomohlo by to skoncovať so sýrskymi ozbrojenými rebelmi. Konieckoncov, Sýrčania nepotrebujú nič špeciálneho, len situácia je asymetrická. Sýrska armáda je početnejšia a dobre vyzbrojená, ale zdá sa že sa hrajú na mačku a myš s roztriešteným protivníkom, ktorý má kompletné informácie z družíc o pohybe sýrskej armády, ktorá spôsobuje problémy. Ruská armáda by mohla pomôcť informáciami, čo by vyrovnalo podmienky a viedlo k rýchlej porážke militantov. Je dôležité aby sa ruská armáda správala ako mierové sily, ktoré by fungovali pod mandátom OSN a nemali by sa zúčastňovať žiadnych bojových operácií proti džihádistom. Ich prínos by mal spočívať iba v izolovaní oblastí, čo umožňí Sýrčanom účinne vyčistiť krajinu, kúsok po kúsku.

Zdroj : http://petrasek.blogspot.sk

z ruského originálu : http://www.odnako.org

Překlad : Miroslav Petrásek 


  

Žádné komentáře:

Okomentovat